SLUŽBY

Vymedzenie služieb

• zmena stavu osoby alebo statku spôsobenej

činnosťou, ktorá je súčasťou ekonomiky,

• v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou

druhej, ktorá nemusí byť spojená s výrobkom,

• v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá

vytvára hodnotu a poskytuje úžitok spotrebiteľovi

ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre

prijímateľa,

• v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a

vykonávaná platenými zamestnancami.

Služba ako systém

Služba je väčšinou chápaná ako pracovný výkon, pri

ktorom finálny produkt môže mať dve zložky:

• proces
• výsledok procesu
Služby majú nasledovné atribúty:
Personál, úroveň kvality, čas poskytovania služby,

podporné zariadenie, balenie a etikety, doplnkové
služby.

Balík služieb

• Základný produkt - neumožňuje získať

konkurenčný potenciál.

• Očakávaný produkt – je doplnený o služby,

ktoré sú považované za potrebné.

• Rozšírený produkt – výkony, ktoré zákazník

neočakáva.

• Potenciálny produkt – dodatočné

uspokojovanie potrieb.

Vlastnosti služieb

• nehmotnosť
• pominuteľnosť
• neoddeliteľnosť produkcie a spotreby
• variabilita služieb
• vlastníctvo

Klasifikácia služieb

• Podľa charakteru činností – VOO, MOO, opravy,

hotely, doprava, školstvo....

• Podľa funkcie – výrobné, distribučné, osobné,

spoločenské...

• Podľa typu dopytu – intermediálne, spotrebné..
• Podľa spôsobu realizácie – trhové a netrhové..
• Podľa umiestnenia na trhu – exportovateľné a

neexportovateľné..

Produkcia služieb

• Trhové služby – sú predmetom kúpy a

predaja na trhu – cena, vstupné, mýto,
poplatky, sadzba.

• Netrhové služby – produkcia, ktorá sa

neposkytuje na komerčné účely a predaj sa
neorganizuje na báze trhu – kolektívne
služby, ktoré poskytujú orgány štátnej
správy alebo nezárobkové spoločnosti.

Členenie služieb

• Intermediálne – vstupy do produkcie iných

výrobkov a služieb,

• Služby konečnej spotreby – spotrebúvané

jednotlivcami a domácnosťami,

• Spoločenské – individuálnej i kolektívnej

spotreby.

Vymedzenie služieb cez

konštitutívne znaky

podnikovo-hospodársky prístup
a) činnosť – využívanie psychickej a fyzickej pracovnej

sily mimo tvorby materiálnych statkov,

b) proces – slúžiaci na krytie potrieb materiálovými

a nemateriálovými statkami, ktorých tvorba vyžaduje

kontakt medzi producentom a spotrebiteľom,

c) výsledok – nemateriálny hospodársky statok,
d) potenciál – schopnosť producenta podávať špecifické

výkony,

e)

kombinované

–

predchádzajúce

interpretácie

kombinujú.

Štatistické vymedzenie služieb

Od 1.1.1992 vymedzuje OKEČ miesto službám - III. sektor NH:
• obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru,
• pohostinstvo a ubytovanie,
• doprava, skladovanie a spoje,
• peňažníctvo a poisťovníctvo,
• nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností,
• služby pre podniky, výskum a vývoj,
• verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie,
• školstvo,
• zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti,
• ostatné verejné, sociálne a osobné služby,
• súkromné domácnosti s domácim personálom,
• exteritoriálne organizácie a spolky.

Vymedzenie služieb ako

negatívnej definície k tovaru

služba - negatívna definícia k tovaru

(OSN)

• Historicky podmienená definícia služieb

ako statkov, ktoré nemajú charakter
materiálnych tovarov alebo verejných
stavebných prác (osobné a vecné služby).

Vývoj sektora služieb

Vyspelé ekonomiky sa orientujú na služby (zvyšovanie podielu

na HDP aj počtu zamestnancov),

• rastie dopyt domácností po službách (pracujúce ženy),
• trend väčšieho komfortu a pohodlnosti,
• rast priemerného veku obyvateľstva – opatera, voľný čas,

poistenie,

• komplexnosť statku vyžaduje podporné služby – školenia

PC,

• predpovede – do konca storočia – vyspelé ekonomiky 80 %

v II. sektore, 10 % v I. a II. sektore,

• - 2/3 USA, Kanada,
• - Rakúsko 60 %, SR 57 %.

Špecifiká služieb

a) špecifické znaky samotnej služby:
• nemateriálny charakter,
• neskladovateľnosť,
• netrasportovateľnosť
• komplexnosť,
• variabilita,
• neopakovateľnosť (relatívna opakovateľnosť),
• časť služieb má charakter kolektívnych

a zmiešaných kolektívnych statkov.

Špecifiká služieb

b) špecifické znaky procesov poskytovania a spotreby služieb:
• priamy kontakt,
• možnosť prepojenia VF na územie,
• potreba kooperácie službových potenciálov,
• služba sa môže v procese produkcie a spotreby modifikovať,
• prítomnosť iných spotrebiteľov pri hromadnom poskytovaní

služieb,

• špecifické nároky na pracovnú silu (aj automat)

poskytovanej služby,

• špecifické ľudské a materiálne prostredie ponuky služieb.

Špecifiká služieb

c) špecifické znaky trhu služieb:
• nemožnosť transferu vlastníctva,
• špecificky vznikajúci dopyt po službách,
• služby sa nakúpia alebo objednajú pred

procesom produkcie a až pri spotrebe sa

prejaví skutočný charakter a kvalita,

• existencia vplyvov verejnosti,
• špecifické výmenné vzťahy,
• územný princíp tvorby siete zariadení

poskytujúcich služby.

Klasifikácia služieb podľa druhu

•

utility (prirodzené monopoly),

•

ubytovacie a stravovacie služby,

•

dopravné služby,

•

prenos informácií,

•

peňažné, úverové a poisťovacie služby,

•

právne a hospodárske služby,

•

služby osobnej hygieny a čistenia,

•

služby kultúry, športu a ostatné služby voľného času,

•

zdravotnícke služby,

•

osobné sociálne služby,

•

vzdelávacie služby,

•

veda a výskum,

•

verejná správa,

•

občianske a záujmové združenia.

Klasifikácia služieb podľa

charakteru spotreby a spotrebiteľa

• spotrebné a výrobné,
• služby spotrebované subjektom, ktorý

rozhodol o spotrebe a iným subjektom,

• vlastná spotreba služieb,
• služby

s kontinuálnou

a diskrétnou

produkciou.

Klasifikácia služieb

Podľa požiadaviek na službový potenciál:
• profesionálneho charakteru,
• nespojné so špecifickou kvalifikáciou.
Podľa motivácie k spotrebe a času spotreby:
• s povinnou spotrebou,
• s dobrovoľnou spotrebou,
• služby spotrebované v pracovnom čase,
• služby spotrebované vo voľnom čase.
Podľa intenzity a charakteru dopytu po službách:
• s negatívnym dopytom, chýbajúcim, latentným, viaznúcim,

kolísajúcim, optimálnym nadmerným, škodlivým dopytom.

Verejný záujem

Základné významy:
• individuálny,
• spoločenských skupín,
• celospoločenský.
Patria doňho:
• hodnoty všeľudského charakteru,
• vymedzuje vzťah medzi pojmami verejný záujem,

celospoločenský záujem, skupinový záujem –

synonymá.

Verejný záujem

2 dimenzie:
Priestorová – stupeň, do ktorého občan volí svojich

zástupcov

Časová – 3 polohy:
• verejný záujem vymedzený a preferovaný

občanom v okamihu volieb

• verejný záujem v období medzi voľbami,
• verejný záujem uplatňovaný v dlhodobom

horizonte formou zákonov.

Verejná politika

Analyzuje procesy formovania a uplatňovania verejného záujmu

inštitúciami verejného sektora. Jej objektom nie je celá spoločnosť, ale

len to, čo sa týka verejného sektora a verejného záujmu.

Rámcové politiky – šesť blokov odvetví:
• politika verejnej správy, justície, obrany,
• zdravotná, školská, kultúrna,sociálna politika
• masmediálna, informačná politika a politika uplatňovaná pre vedu a

výskum,

• energetická, dopravná spojová a telekomunikačná politika, politika

vodného hospodárstva,

• poľnohospodárska politika a politika bývania,
• politika zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a životného

prostredia.

Verejná voľba

• Každý občan samostatne, prípadne prostredníctvom

volených zástupcov môže niektorou z foriem verejnej

voľby uplatňovať preferencie v prospech vymedzenia

verejného záujmu pri prejednávanom a hodnotenom

segmente verejnej politiky.

• S praktickým uplatňovaním verejnej voľby je spojená

otázka spôsobu prezentácie poslania, cieľov, stratégie a

konkrétnej náplne verejnej politiky.

• Zámery v cieľoch a realizácii dielčích politík verejnej

politiky prezentujú politické strany formou volebných

programov.

Verejná kontrola a verejná správa

• Slúži na uplatnenie práva kontroly občana,

ktorý rozhodol o uplatnení verejného
záujmu v tom ktorom odvetví verejného
sektora a má právo na kontrolu toho, či je
verejný záujem skutočne a efektívne podľa
jeho voľby uplatňovaný.

• Verejná správa formuje a následne riadi

uplatnenie verejného záujmu spoločnosti.

Verejný sektor

Plánované netrhové poskytovanie služieb,

rozsah poskytovania ktorých sa determinuje

kolektívne, prostredníctvom demokratických

rozhodovacích procesov, pričom alokácia

vytvorených statkov sa realizuje podľa odhadu

potrieb finálneho spotrebiteľa

Vlastnosti verejného sektora

• Financovaný z verejných, ale aj

súkromných prostriedkov

• Riadený a spravovaný verejnou správou
• Rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou
• Podlieha verejnej kontrole
Vlastnosti členia NH na ziskový a neziskový

sektor, pričom verejný sektor považujú za

jednu časť sektora neziskového.

Zloženie verejného sektora

Štátny verejný sektor
• ústredný
• samosprávny
Neštátny verejný sektor
• súkromný – MVO, NO

Klasifikácia verejných služieb

1. blok spoločenských potrieb (správa, polícia, justícia,

armáda)

2. blok odvetví rozvoja človeka (vzdelávanie, kultúra,

šport, zdravotníctvo, osobné sociálne služby)

3. blok poznania a informácií (veda, výskum, masmédiá)
4. blok technickej infraštruktúry (doprava, spoje)
5. blok privátnych statkov (bývanie)
6. blok existenčných istôt (služby zamestnanosti,

sociálne transféry)

Alternatívne metódy zabezpečovania

verejných služieb (ASDA)

• Kontraktácia služieb – štátne orgány uzatvárajú

zmluvy so súkromnými spoločnosťami

• Systémy BOT – building, operation, transfer,
• Poukážky – štát vydáva oprávneným osobám na

nákup verejných statkov (kultúra, sociálne oblasť)

• Koncesie – kontrakty na poskytovanie verejných

služieb – netýkajú sa výstavby (voda, odpad)

• Neziskové organizácie – dobrovoľnícke

Alternatívne finančné zdroje

• Štátne inštitúcie a samospráva
• Podniky a podnikatelia
• Individuálni darcovia
• Vlastná činnosť
• Iné zdroje a medzinárodná spolupráca

Základné subjekty poskytovania

verejných služieb

4 základné subjekty:
• producent služby
• financujúca organizácia
• organizácia, ktorá garantuje kvalitu a rozsah

poskytovanej služby

• zákazník – spotrebiteľ

Verejné projekty, verejné

objednávky, verejné obstarávanie

Verejný projekt

Je systémový návrh alokácie verejných zdrojov, ktorý má investičný

charakter.

Tvorba posudzovanie a vyhodnocovanie verejných projektov je

proces, ktorý zahrňuje:

• analýzu rámcových podmienok,
• stanovenie cieľa,
• určenie potrebnej stratégie k dosiahnutiu zvolených cieľov,
• vymedzenie podmienok k dosiahnutiu cieľov,
• definovanie možných alternatív,
• stanovenie kritérií pre hodnotenie alternatív,
• posúdenie jednotlivých variant, výber najvhodnejšej alternatívy,
• realizácia projektu.

Verejná objednávka

• Je právne upravený verejný projekt, ktorým

si obstarávateľ vo verejnom sektore
realizuje obstarávanie tovarov, služieb a
verejných prác.

Verejné obstarávanie

• Systém verejného obstarávania bol

zavedený za účelom hospodárneho a

transparentného vynakladania verejných

prostriedkov. Každá vyspelá ekonomika

vytvára širokú štruktúru regulačných

opatrení zameraných na zvýšenie

efektívnosti využívania verejných zdrojov

pri zadávaní verejných objednávok na

obstaranie, prác, tovarov a služieb.

Vývoj legislatívy

• Nariadenie Vlády SR č. 219/92 Zb. o postupe pri

obstarávaní štátnej výstavby,

• Zákon NR SR č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní

tovarov, služieb a verejných prác,

• Zákon NR SR č. 263/99 Z. z. o verejnom obstarávaní a

o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• Obchodný zákonník
• Občiansky zákonník
• Zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov,

• Zákon NR SR č. 523/2003 Z. z. o verejnom

obstarávaní.

Systém verejného obstarávania

Princípy procesu – súboru prvkov legislatívnych,

podporných, informačných, vzdelávacích a prvkov

dohľadu zameraných na uspokojovanie potrieb širokej

verejnosti, súkromného podnikateľa a obstarávateľa:

• efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov,
• princíp nediskriminácie účastníkov procesu VO,
• princíp transparentnosti,
• princíp zrozumiteľnosti,
• princíp zodpovednosti,
• princíp etiky a korektnosti,
• princíp podpory rozvoja konkurenčného prostredia.