Základné pojmy
Stiahnuť PDF · 159 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
1
Štatistika 1
Základné pojmy
1.prednáška
Osnova prednášky:
(1) Predmet štatistiky
(2) Štatistické zisťovanie
(3) Základné pojmy
(4) Triedenie v štatistike
(5) Opisné charakteristiky štatistického
súboru – stredné hodnoty
(1) Predmet štatistiky
Štatistika je veda, ktorá sa zaoberá
skúmaním hromadného javu a to jeho
kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránky.
Význam pojmu štatistika:
vedná disciplína
praktická činnosť
číselná (kvantitatívna) charakteristika
štatistická charakteristika - vzorec
2
(2) Štatistické zisťovanie
Je to činnosť zameraná na získanie
informácií o hromadných javoch.
Prebieha v etapách.
2 formy štatistického zisťovania
Základná forma (výkazníctvo)
Pomocné formy
(anketa, štatistický odhad, monografia) sú
zaťažené subjektivitou
(3) Základné pojmy
Štatistická jednotka je základným,
presne vymedzeným a z logického hľadiska na
menšie časti nedeliteľným prvkom pozorovania
v štatistike (štatistického zisťovania).
Napr. osoba, domácnosť, vec, udalosť,
organizácia, firma, územie, časový úsek, a
pod.
Poradie štatistickej jednotky v štatistickom
súbore sa označuje ako i, i = 1, 2, ..., n.
Štatistický súbor je množina štatistických
jednotiek vymedzených vecne, časovo a
priestorovo.
Počet štatistických jednotiek je rozsah štatistického
súboru (n).
Základný súbor (populácia) – množina všetkých
štatistických jednotiek, ktoré spĺňajú podmienku
príslušnosti k súboru
Výberový súbor – podmnožina základného súboru.
Prvky vyberané zo ZS na základe určených zásad.
3
Štatistický znak je kvalita alebo vlastnosť
štatistickej jednotky, ktorej hodnoty alebo
obmeny a častosť ich výskytu zisťujeme na
štatistických jednotkách pri štatistickom
zisťovaní.
Používa sa tiež označenie znak, veličina, premenná,
ukazovateľ.
Hodnotu (realizáciu) štatistického znaku (napr. X)
i-tej štatistickej jednotky sa označuje ako x
i
Príklad 1:
V nasledujúcej tabuľke sú údaje o miere
nezamestnanosti a počte obcí so štatútom
mesta v jednotlivých okresoch Slovenska k
31.12.2005.
por
okre s
ne z
mie s t por okre s nez
mie s t por okre s ne z
m ie s t por okre s ne z
mie s t
1
RS
29,24
3 21 S N
16,94
3 41 S L
10,83
2 61 BB
7,40
1
2
RA
28,07
2 22 ZH
16,25
2 42 TS
10,74
2 62 DS
7,37
3
3
VK
25,58
2 23 S K
16,13
2 43 KE II
10,65
8 63 GA
6,64
3
4
KK
24,38
3 24 BJ
15,96
1 44 RK
10,56
1 64 MY
6,30
2
5
TR
24,23
4 25 LV
15,65
4 45 TO
10,13
1 65 ZA
6,27
3
6
RV
23,77
3 26 BR
15,04
1 46 KE III
9,90
2 66 TT
6,14
1
7
S O
22,49
1 27 P O
15,00
2 47 NO
9,77
1 67 NM
5,77
2
8
KS
21,51
2 28 S V
14,98
1 48 KN
9,69
3 68 P N
5,47
2
9
S B
21,11
2 29 S P
14,00
1 49 S E
9,61
2 69 P U
5,03
1
10
P T
20,86
1 30 S A
12,93
1 50 CA
9,59
3 70 MA
4,83
2
11
LC
20,26
2 31 TR
12,85
1 51 LM
9,35
2 71 IL
4,14
3
12
GL
20,25
2 32 BY
12,75
1 52 KE I
9,23
6 72 TR
3,54
3
13
ZC
20,01
2 33 NZ
12,32
3 53 BN
9,09
1 73 P N
3,50
3
14
KA
18,59
2 34 KM
12,07
1 54 MT
8,90
2 74 S E
3,27
1
15
MI
18,46
3 35 DK
12,03
1 55 P D
8,90
4 75 BA V
2,35
4
16
VT
18,34
2 36 HE
11,99
1 56 KE IV
8,83
6 76 BA III 2,09
3
17
BS
18,18
1 37 P P
11,88
3 57 NR
8,73
2 77 BA II
2,07
3
18
DT
18,14
2 38 ZV
11,33
2 58 P B
8,47
1 78 BA I
2,04
1
19
ML
17,10
1 39 P E
11,18
1 59 HC
8,44
2 79 BA IV 1,77
6
20
LE
17,06
2 40 ZM
11,12
1 60 S I
8,17
3
4
Príklad 1:
Úloha 1:
Určte, čo je štatistická jednotka, štatistický súbor a
štatistický znak. Vymedzte ho vecne, časovo a
priestorovo.
Štatistická jednotka: okres
Štatistický súbor: súbor okresov Slovenska
(základný súbor)
Vecné vymedzenie: okres
Časové vymedzenie: kritický okamih k 31.12.2005
Priestorové vymedzenie: Slovensko
rozsah súboru n = 79
Štatistické znaky:
X – počet obcí so štatútom mesta
Y – miera nezamestnanosti
Kvantitatívne (kardinálne) znaky (X, Y, Z, ...) -
majú číselné hodnoty
Napr.: počet zákazníkov, príjem na člena
domácnosti, veľkosť tržieb, náklady, a pod.
Kvalitatívne (nominálne) znaky
(A, B, C, ..., alebo X, Y, Z, ...) – popisné, slovné
hodnoty
Napr.: príslušnosť k pohlaviu, národnosť
Poradové (ordinálne) znaky
(A, B, C, ..., alebo X, Y, Z, ...) – hodnoty sa
dajú usporiadať podľa veľkosti
Napr.: spokojnosť s vybraným druhom služby alebo s
vlastnosťou tovaru, ukončené vzdelanie
5
(4) Triedenie v štatistike
Triedením rozumieme usporiadanie hodnôt
štatistického znaku, zistených v štatistickom
súbore, do viac či menej homogénnych skupín –
tried. Triedenie slúži na sprehľadnenie
výsledkov štatistického zisťovania.
Jednostupňové triedenie – ak triedime súbor podľa
jedného znaku
Dvojstupňové triedenie – ak triedime podľa dvoch
znakov
Viacstupňové triedenie – ak triedime podľa viacerých
znakov
Zásady triedenia:
zásada jednoznačnosti triedenia, ktorá
požaduje, aby bolo možné každú štatistickú
jednotku zaradiť práve do jednej triedy,
zásada úplnosti triedenia vyžaduje tvoriť
triedy tak, aby bolo možné každú štatistickú
jednotku zo sledovaného súboru zaradiť do
niektorej triedy.
Trieda je vlastnosť, resp. súbor vlastností
štatistickej jednotky. Štatistický znak, podľa
ktorého sa súbor triedi sa nazýva triediaci znak.
Triedna početnosť je počet štatistických
jednotiek, ktoré spĺňajú podmienku príslušnosti k
danej triede.
Výsledkom triedenia je zobrazenie hodnôt štatistického
znaku a triednych početností do štatistických tabuliek
alebo grafov
6
... je usporiadanie štatistického súboru o
rozsahu n do m skupín (tried) podľa veľkosti
hodnôt znaku
Počet tried m sa dá určiť približne podľa
vzťahov
m ≤ 5 log n
m ≈
m ≈ 1 + 3,3 log n
Triedenie podľa kvantitatívnych
znakov
n
Trieda je
Konkrétna hodnota znaku - ak je triediaci znak
diskrétny a nadobúda len málo hodnôt
Triedny interval – ak je triediaci znak spojitý
alebo diskrétny, ktorý nadobúda veľa hodnôt
Šírka (rozpätie) triedneho intervalu (h) je
rozdiel hornej a dolnej hranice intervalu
Možno ju približne vypočítať podľa vzťahu
m a x
m in
x
x
h
m
−
=
Výsledkom jednostupňového triedenia je rad
rozdelenia početností. Je to rad
usporiadaných hodnôt alebo intervalov hodnôt
triediaceho znaku, ktorým sú priradené
početnosti
Triedne početnosti
Absolútna (n
i), platí, že
Relatívna (p
i alebo fi)
Kumulatívna (N
i)
Kumulatívna relatívna (P
i alebo Fi)
Výsledkom dvojstupňového triedenia je
korelačná tabuľka
7
Početnosti
Kumulatívne
početnosti
Poradie
triedy
Obmena
(realizácia)
štatistického
znaku
Absolútne Relatívne Absolútne Relatívne
i
xi
ni
pi
Ni
Pi
1
x1
n1
p1
N1
P1
2
x2
n2
p2
N2
P2
...
k
xk
nk
pk
Nk
Pk
...
m
xm
nm
pm
Nm = n
Pm = 1
spolu
m
i
i 1
n
n
=
=
∑
m
i
i 1
p
1
=
=
∑
x
x
Rad rozdelenia početností znaku X.
Korelačná tabuľka rozdelenia hodnôt znaku X a Y
Poradie triedy j
1
2
...
k
...
s
spolu
Poradie
triedy
Obmena
(realizácia)
štatistického
znaku
yj
i
xi
y1
y2
yk
ys
ni.
1
x1
n11
n12
...
n1k
...
n1s
1
1.
1
s
j
j
n
n
=
=
∑
2
x2
n21
n22
...
n2k
...
n2s
2
2.
1
s
j
j
n
n
=
=
∑
...
...
...
...
nij
...
...
...
k
xk
nk1
nk2
...
nkk
...
nks
.
1
s
kj
k
j
n
n
=
=
∑
...
...
...
...
...
...
...
m
xm
nm1
nm2
...
nmk
...
nms
.
1
s
mj
m
j
n
n
=
=
∑
spolu
n.j
1
1
.1
m
i
i
n
n
=
=
=
∑
2
1
.2
m
i
i
n
n
=
=
=
∑
...
1
.
m
ik
i
k
n
n
=
=
=
∑
...
1
.
m
is
i
s
n
n
=
=
=
∑
.
.
1
1
1
1
m
s
i
j
i
j
m
s
ij
i
j
n
n
n
n
=
=
=
=
=
=
=
=
∑
∑
∑ ∑
marginálne početnosti
(na okrajoch tabuľky)
simultánne početnosti
(vo vnútri tabuľky)
Podľa zásady úplnosti triedenia musí platiť:
Výpočtové vzťahy pre
Relatívne početnosti
Kumulatívne absolútne početnosti
Kumulatívne relatívne početnosti
1
i
i
i
m
i
i
n
n
p
n
n
=
=
=
∑
...
m
1
2
m
i
m
m
i 1
n
n
n
n
n
N
n
P
1
=
+
+
+
=
=
=
=
∑
1
1
=
=
=
=
∑
∑
k
k
i
i
k
k
i
i
N
n
P
p
8
Grafickým zobrazením je histogram, polygón,
ogivná krivka, boxplot, a pod.
Príklad 1:
Úloha 2:
Vytrieďte štatistický súbor podľa jednotlivých
znakov. Vypočítajte všetky druhy početností.
(znak X – počet obcí so štatútom mesta
Y – miera nezamestnanosti
)
por okres
Y
X
por okres
Y
X
por okres
Y
X
por okres
Y
X
1
RS
29,24
3
21 SN
16,94
3
41 SL
10,83
2
61 BB
7,40
1
2
RA
28,07
2
22 ZH
16,25
2
42 TS
10,74
2
62 DS
7,37
3
3
VK
25,58
2
23 SK
16,13
2
43 KE II
10,65
8
63 GA
6,64
3
4
KK
24,38
3
24 BJ
15,96
1
44 RK
10,56
1
64 MY
6,30
2
5
TR
24,23
4
25 LV
15,65
4
45 TO
10,13
1
65 ZA
6,27
3
6
RV
23,77
3
26 BR
15,04
1
46 KE III
9,90
2
66 TT
6,14
1
7
SO
22,49
1
27 PO
15,00
2
47 NO
9,77
1
67 NM
5,77
2
8
KS
21,51
2
28 SV
14,98
1
48 KN
9,69
3
68 PN
5,47
2
9
SB
21,11
2
29 SP
14,00
1
49 SE
9,61
2
69 PU
5,03
1
10 PT
20,86
1
30 SA
12,93
1
50 CA
9,59
3
70 MA
4,83
2
11 LC
20,26
2
31 TR
12,85
1
51 LM
9,35
2
71 IL
4,14
3
12 GL
20,25
2
32 BY
12,75
1
52 KE I
9,23
6
72 TR
3,54
3
13 ZC
20,01
2
33 NZ
12,32
3
53 BN
9,09
1
73 PN
3,50
3
14 KA
18,59
2
34 KM
12,07
1
54 MT
8,90
2
74 SE
3,27
1
15 MI
18,46
3
35 DK
12,03
1
55 PD
8,90
4
75 BA V 2,35
4
16 VT
18,34
2
36 HE
11,99
1
56 KE IV 8,83
6
76 BA III 2,09
3
17 BS
18,18
1
37 PP
11,88
3
57 NR
8,73
2
77 BA II
2,07
3
18 DT
18,14
2
38 ZV
11,33
2
58 PB
8,47
1
78 BA I
2,04
1
19 ML
17,10
1
39 PE
11,18
1
59 HC
8,44
2
79 BA IV 1,77
6
20 LE
17,06
2
40 ZM
11,12
1
60 SI
8,17
3
9
Rad rozdelenia početností znaku X.
Početnosti
Kumulatívne
početnosti
Poradie
triedy
Obmena
(realizácia)
štatistického
znaku
Absolútne Relatívne Absolútne Relatívne
i
xi
ni
pi
Ni
Pi
1
1
26
0,329
26
0,329
2
2
27
0,342
53
0,671
3
3
18
0,228
71
0,899
4
4
4
0,051
75
0,95
5
6
3
0,038
78
0,988
6
8
1
0,012
79
1
spolu
79
1
x
x
1
1
1
6
1
26
0,329
79
i
i
n
n
p
n
n
=
=
= =
=
∑
Početnosti
Kumulatívne
početnosti
Poradie
triedy
Obmena
(realizácia)
štatistického
znaku
Absolútne Relatívne Absolútne Relatívne
j
yj
nj
pj
Nj
Pj
1
- 5
10
0,127
10
0,127
2
- 10
24
0,304
34
0,431
3
- 15
19
0,241
53
0,672
4
- 20
13
0,164
66
0,836
5
20 +
13
0,164
79
1
spolu
79
1
x
x
Rad rozdelenia početností znaku Y.
Korelačná tabuľka rozdelenia hodnôt znaku X a Y
/
i
j
x
y
- 5
- 10
- 15
- 20
20 +
ni
1
2
6
12
4
2
26
2
1
9
4
7
7
28
3
5
6
2
2
3
18
4
1
1
1
1
4
6
1
2
3
8
1
1
nj
10
24
19
14
13
79
10
Príklad 1:
Úloha 3:
Graficky znázornite rozdelenie hodnôt znaku
postupne X a Y. Zvoľte vhodný typ grafu.
(znak X – počet obcí so štatútom mesta
Y – miera nezamestnanosti
)
Histogram rozdelenia znaku Y
0
5
10
15
20
25
30
do 5
do 10
do 15
do 20
do 25
hodnoty znaku
p
o
če
tn
o
s
ti
Polygón rozdelenia hodnôt znaku X
0
5
10
15
20
25
30
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
hodnoty znaku
p
o
če
tn
o
s
ti
11
Ogivná krivka rozdelenia hodnôt znaku X
0
10
20
30
40
50
60
70
80
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
hodnoty znaku
k
u
m
u
la
tí
v
n
e
p
o
če
tn
o
s
ti
Opisné charakteristiky štatistického súboru
Empirické stredné hodnoty
Úroveň štatistického súboru charakterizujú
stredné hodnoty. Tie rozdeľujeme do dvoch
skupín:
priemery (aritmetický, geometrický, harmonický,
chronologický priemer), ktorých veľkosť je
ovplyvnená každou hodnotou štatistického znaku,
stredné hodnoty polohy (modus, medián), na
veľkosť ktorých nemusí vplývať každá hodnota
sledovaného štatistického znaku.
Aritmetický priemer (Average, Mean)
Je najpoužívanejšou opisnou charakteristikou, ktorá
informuje o úrovni štatistického súboru.
Jeho určujúcou vlastnosťou je stálosť súčtu hodnôt
znaku, t.j. ak každú hodnotu znaku nahradíme
aritmetickým priemerom, súčet sa nezmení.
1
2
1
1
...
...
1
=
=
+
+ +
= + + +
= ⋅
=
⋅
∑
∑
n
n
i
i
n
i
i
x
x
x
x
x
x
x
n x
x
x
n
12
Jednoduchý tvar aritmetického priemeru používame, ak
ho počítame z netriedeného súboru, alebo ak sú triedne
početnosti jednotlivých tried rovnako veľké
(napr. n
1 = n2 = n3 = ... = nm)
Vážený tvar aritmetického priemeru používame pri
triedenom štatistickom súbore, ak triedne početnosti
jednotlivých tried sú nerovnako veľké.
n
i
i 1
1
x
x
n
=
= ⋅∑
m
m
i
i
i
i
m
m
i 1
i 1
i
i
i
i
m
i 1
i 1
i
i 1
x
n
x
n
1
x
x
n
x
f
n
n
n
=
=
=
=
=
⋅
⋅
=
=
=
⋅
⋅
=
⋅
∑
∑
∑
∑
∑
Vlastnosti AP
1. Aritmetický priemer súboru tvoreného
konštantnými hodnotami x
i = a (a je konštanta pre
každé i = 1, 2, ..., n) znaku je tá istá konštanta.
1
2
1
. . .
. . .
/ :
n
n
i
i
x
x
x
a
a
a
x
n
a
n
a
a
=
+
+
+
=
+
+
+
=
⋅
=
∑
2. Aritmetický priemer, ktorý vznikol zo súčtu
(rozdielu) každej hodnoty znaku X a konštanty
a sa rovná súčtu (rozdielu) pôvodného AP a danej
konštanty.
(
)
1
1
1
1
n
n
i
i
n
i
i
i
i
x
n a
x
x
a
a
x
a
n
n
n
=
=
=
±
±
=
=
± =
±
∑
∑
∑
13
3. Aritmetický priemer , ktorý vznikol zo súčinu
konštanty a, resp. podielu konštanty a (a ≠ 0) s
každou hodnotou znaku X sa rovná súčinu, resp.
podielu pôvodného AP a danej konštanty.
1
1
1
1
1
1
1
n
i
n
i
i
i
n
i
n
i
i
i
x
x a
a
x a
n
n
x
x
x
n
a
a
n
a
=
=
=
=
=
=
=
=
∑
∑
∑
∑
4. Súčet všetkých odchýlok hodnôt znaku xi od ich
AP sa rovná nule.
(
)
1
1
1
1
0
n
i
n
n
n
i
i
i
i
i
i
i
x
x
x
x
n x
x
n
n
=
=
=
=
−
=
−
=
−
=
∑
∑
∑
∑
5. Pre vážený aritmetický priemer platí, že ak
vynásobíme (vydelíme) početnosti (váhy)
konštantou rôznou od nuly, aritmetický priemer
sa nezmení.
m
m
m
i
i
i
i
i
i
i 1
i 1
i 1
m
m
m
i
i
i
i 1
i 1
i 1
x n a
a
x n
x n
n a
a
n
n
=
=
=
=
=
=
⋅ ⋅
⋅
⋅
⋅
=
=
⋅
⋅
∑
∑
∑
∑
∑
∑
14
6. Ak sa štatistický súbor o rozsahu n štatistických
jednotiek skladá z m čiastkových súborov o
rozsahu n
1, n2, ..., nm a v nich poznáme
čiastkové
priemery,
, potom celkový aritmetický priemer
vypočítame nasledovne:
i
i
i
i
i
x
n
x
x
f
n
⋅
=
=
⋅
∑
∑
∑
Harmonický priemer
Harmonický priemer sa používa vtedy, ak je medzi
hodnotami znaku a výsledným javom nepriamy
vzťah.
Používa sa napr. na výpočet priemerného výkonu
alebo priemerného času potrebného na vykonanie
určitej pracovnej operácie.
Určujúcou vlastnosťou harmonického priemeru je
stálosť súčtu reciprokých (obrátených) hodnôt znaku
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
=
=
+
+ +
= + + +
= ⋅
=
∑
∑
n
n
i
i
n
i
i
...
...
x
x
x
x
x
x
n
x
x
n
x
x
15
jednoduchý tvar harmonického priemeru:
vážený tvar harmonického priemeru:
1
1
=
=
∑
H
n
i
i
n
x
x
1
=
=
∑
H
m
i
i
i
n
x
n
x
Geometrický priemer
Používa sa na spriemerovanie veličín, medzi ktorými
je multiplikatívny vzťah.
Dá sa definovať ako n-tá odmocnina zo súčinu n
hodnôt znaku.
Určujúcou vlastnosťou je stálosť súčinu hodnôt
znaku.
=
=
⋅ ⋅ ⋅
=
⋅
⋅ ⋅
=
=
∏
∏
1
2
n
G
G
G
n
n
i
G
i 1
n
n
G
i
i 1
x
x
... x
x
x
... x
x
x
x
x
jednoduchý tvar geometrického priemeru
vážený tvar geometrického priemeru
=
=
=
⋅ ⋅ ⋅
∏
n
n
n
G
i
1
2
n
i 1
x
x
x
x
... x
=
=
∏ i
m
n
n
G
i
i 1
x
x
16
Modus
Je to hodnota štatistického znaku, ktorá sa v
štatistickom súbore vyskytuje najčastejšie (s
najväčšou početnosťou). Je pre daný súbor
najtypickejšia.
Určujeme ho:
x
ˆ
( , Mo )
x
Priamo (pri netriedenom
štatistickom súbore alebo ak je
súbor triedený do tried, ktoré sú
tvorené jednou hodnotou znaku
7
6
5
4
3
2
1
Počet členov
domácnosti
x
i
443
2
22
62
181
112
48
16
Počet
domácností
n
i
=
ˆ
4
x
V sledovanom súbore bolo najviac
štvorčlenných domácností
Približne podľa vzorca, ak
je štatistický znak triedený
do intervalov
Modálny interval je interval s
najväčšou početnosťou,
A je dolná hranica modálneho intervalu,
h je rozpätie (šírka) modálneho
intervalu,
d0 je rozdiel početností modálneho a
predchádzajúceho intervalu,
d
1 je rozdiel po
četností modálneho a
nasledujúceho intervalu.
0
0
1
d
x
A h
d
d
= + ⋅
+
ˆ
407
35
15 +
36
- 15
70
- 12
122
- 9
127
- 6
17
- 3
Počet domácností
n
i
Príjem na
domácnosť
x
i
Najviac domácností malo príjem vo výške 5870 Sk.
−
= + ⋅
=
+
−
x
127
17
ˆ
3
3
5, 87
110
(127
122)
Medián
Je to hodnota štatistického znaku, ktorá rozdeľuje
usporiadaný štatistický súbor na dve rovnako veľké
(rovnako početné) časti
Určujeme ho v 3 krokoch:
1.
Hodnoty znaku v súbore usporiadame podľa veľkosti a to
buď vzostupne alebo zostupne
2.
Určíme miesto (polohu, pozíciu) mediánu
Pre absolútne početnosti Pre relatívne početnosti
3.
Určíme samotný medián a to:
+
=
=
Me
Me
n
r
r
1
0,5
2
x
( , Me )
x
ɶ
17
Priamo (pri netriedenom štatistickom súbore alebo ak je
súbor triedený do tried, ktoré sú tvorené jednou hodnotou
znaku),
x
443
443
2
7
441
22
6
419
62
5
357
181
4
176
112
3
64
48
2
16
16
1
N
i
n
i
x
i
Všeobecná interpretácia mediánu:
Polovica štatistických jednotiek
nadobúda hodnoty sledovaného
štatistického znaku menšie nanajvýš
rovné (alebo väčšie nanajvýš rovné)
ako medián
+
=
=
443 1
222
2
Me
r
= 4
ɶx
Polovica domácností mala počet členov domácnosti menší nanajvýš rovný ako 4.
(Polovica domácností bola najviac štvorčlenná a polovica domácností aspoň
štvorčlenná.)
Približne podľa vzorca, ak je štatistický znak triedený
do intervalov
x
407
407
35
15 +
372
36
- 15
336
70
- 12
266
122
- 9
144
127
- 6
17
17
- 3
N
i
Počet
domácností
n
i
Príjem na
domácnosť
x
i
1
1
Me
n
Me
i
i
Me
r
n
x
A
h
n
−
=
−
= + ⋅
∑
ɶ
Mediánový interval je interval v ktorom sa
nachádza medián
A je dolná hranica mediánového intervalu,
h je šírka mediánového intervalu,
r
Me je poloha mediánu,
Σ
n
i je sú
čet početností od prvého po
mediánový interval,
n
Me je po
četnosť mediánového intervalu
Polovica domácností mala príjem menší alebo rovný 7475 Sk.
−
= + ⋅
=
x
204 144
ˆ
6 3
7,475
122
Ďakujem za pozornosť.
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky