Daòové právo II.

Daňové právo je novým samostatným odvetvím

-

prehodnotenie doterajšej systematizácie práva

-

ekonomické podmienky

-

určitá právna istota

Daňové právo zoskupuje určité normy, má vytvorené podmienky pre jeho zaradenie do samostatného
práva. Po roku 1989 prišli zmeny v chápaní práva a ekonomiky. Daňová reforma v roku 1993
odštartovala systematizáciu daní.
Zákon č. 212/1992 Zb. – zrušený zákonom č. 219/1999 Z.z. – bol ústavou daňového práva – ktoré dane je
možné ukladať na území SR.
Zrušenie zákona v r. 1999 súviselo s novým návrhom zákona o štátnom rozpočte. Vytvoril sa priestor pre
to, aby mohli byť zavedené aj iné dane ako doteraz. Daňová reforma súvisela aj so zmenou hospodárstva
z plánovitého na hospodárstvo s prvkami trhového hospodárstva. Cieľom bolo vytvorenie trhového
hospodárstva. Posilnilo sa súkromné podnikanie. Daňová sústava a daňový systém majú zabezpečiť
vytvorenie schodných podmienok pre vytvorenie súkromného podnikania a konkurencie.
Daňový systém musí mať široký daňový základ a nízke dane. Dane majú byť akceptovateľné pre daňové
subjekty, prostredníctvom širokého daňového základu sa majú zabezpečiť potrebné príjmy pre štát. Každá
daňová reforma by mala byť procesom, ktorý by stabilizoval daňové normy. Daňové právo vytvára
predpoklady pre to, aby sa vytvárala a stabilizovala právna istota. Dane zabezpečujú školstvo, sociálne
veci a fungovanie štátu. Právna istota je nevyhnutná pre vstup zahraničných investorov.
Daňové právo je odvetvie, ktoré zoskupuje právne normy, ktoré majú osobitnú vnútornú štruktúru
osobitné vnútorné usporiadanie.

-

hmotné – súbor právnych noriem, ktoré upravujú hmotnoprávnu stránku jednotlivých daní.
Svojou sústavou právnych noriem sa zaradilo medzi najčastejšie používané právne disciplíny.

-

Daňové právo procesné – z. č. 511/1992 Zb. – jediná norma. Upravuje postup daňových orgánov
a subjektov v procese ukladania, vyberania a vymáhania daní.

Hmotnoprávna stránka daňového práva určuje, ktoré dane sa vyberajú a určuje aj jednotlivé podmienky
vyberania tej ktorej dane.
Prostredníctvom daňového práva je možné určovať základné predpoklady a podmienky trhového
hospodárenia. Daňové právo je novým odvetvím práva. Vytvára skupinu právnych noriem, ktoré majú
spoločné znaky. Je verejným právom – upravuje vzťahy, ktoré sa realizujú prostredníctvom štátu. Ústava
Slovenskej republiky vytvára reálne predpoklady pre existenciu daňového práva.
Základné funkcie daňového práva:

1) fiskálna – zabezpečujú sa príjmy per štátny rozpočet, rozpočet obce, VÚC
2) regulačná – nástroj regulácie činnosti a zabezpečenia trhovej funkcie
3) represívna – môžu sa vymáhať tie daňové príjmy, ktoré existujú v určitej zhode – navzájom sa

dopĺňajú

-

dane sa ukladajú zákonom alebo na základe zákona. Zabezpečuje plnenie povinnosti subjektov vo
vzťahu k jednotlivým správcom dane. Je vždy vyjadrená v peniazoch.

-

Prostredníctvom noriem daňového práva sa majú vytárať podmienky, aby psôobenie daňového
práva našlo adekvátny výraz – zníženie nezamestnanosti, podpora regiónov

-

Boli uložené v súlade so zákonom. Uloženie sankcií, ktoré má ten ktorý orgán voči daňovníkovi –
exekučné konanie, vymáhanie daní.

Daňové právo vychádzalo z finančného práva, majú spoločné, ale aj odlišné znaky. Odlišnosti:
daňovoprávny vzťah má osobitné ustanovenia o subjekte, predmete a sadzbe a daňovom základe.
Daňové právo v širšom slova zmysle – má blízko k štátnemu právu – Ústava SR je prameň štátneho
práva, ale aj daňového práva (čl. 13, 86, 119, ...) Jednotlivé funkcie pre fungovanie štátu sú realizované
fiskálnou funkciou daňového práva.
Správne právo – postavenie obcí v daňovoprávnych vzťahoch – správca dane. Daň z nehnuteľností –
obec je správca dane. N základe zákona máme stanovené miestne poplatky, všetky dane sú uložené
zákonom (napr. zák. č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti). Obec má postupovať podľa zákona č.
511/1992 Zb.
Trestné právo – trestné činy daňového charakteru sú v trestnom zákone. Trestné právo nastupuje vtedy,
keď boli porušené normy daňového práva.

Medzinárodné právo – zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Zmluvy publikované v Z.z. majú
prednosť pred zákonom. Ťažiskom zmlúv je daň z príjmov. Zmluvy na medzinárodnej úrovni sú
predpokladom vstupu na trh.
Obchodné právo – obchodné právo určuje podmienky podnikania. Daňové zaťaženie je premietnuté do
daňovoprávnych noriem.
Občianske právo, pracovné právo – v rámci občienskeho práva existujú rôzne združenia (napr. nadácie
a ich zdaňovanie upravené daňovým právom. Podmienky pracovnoprávnych vzťahov upravuje zákonník
práce, ale zdaňovanie jednotlivých subjektov spadá do daňového práva.
Teória štátu a práva – súvis vidíme v oblasti systematizácie práva, pretože je potrebné, aby daňové
právo bolo zaradené do systému práva ako právo samostatné.

Pramene daňového práva:

-

štátom uznané formy práva, v ktorých nachádzajú výraz daňovoprávne vzťahy

-

normatívnoprávne akty, v ktorých štát vyjadruje daňovoprávne normy – daňovoprávne predpisy

Členenie:

-

pôvodné (ÚSR, ústavné zákony, zákony)

-

odvodené (normatívne akty, ktoré sa vydávajú na základe zákona: vyhlášky, nariadenia, opatrenia)

-

medzinárodné (medzinárodné zmluvy, ktoré sú prijaté a publikované v Z.z., mali byť
transformované do hmotnoprávnych noriem.