Daòové právo VI.

Daňové právo – P – VI.

speters@stonline.sk

Účastníci konania, subjekty daňového konania

Pojem konanie predpokladá, že účastníkom budú minimálne dva subjekty – správca dane a daňový
subjekt. Okrem nich sa môžu na daňovom konaní zúčastňovať aj tzv. tretie osoby.

 správcovia daní + daňové subjekty + tretie osoby = subjekty daňového konania (zúčastňujú sa

daňového konania).

Subjekt daňového konania je širší pojem ako účastník daňového konania. Účastník daňového konania je
užší pojem – ide o konkrétnu osobu, ktorej zákon priznáva, že je účastníkom alebo na konkrétny prípad
ad hoc môže byť prizvaná ako účastník.
Správcovia:

-

vystupujú v mene štátu

-

majú nadradené postavenie – osobitné oprávnenia aj mocenského charakteru, ktorými si vynucuje
plnenie od ostatných subjektov daňového konania

-

môže vo svojom konaní používať procesné nástroje, ktorými si vynucuje plnenie:

 v peňažnej forme

 v nepeňažnej forme

Daňové subjekty alebo tretie osoby:

-

ide o konkretizáciu takých daňových subjektov, ktoré majú osobitné povinnosti vymedzené
v konkrétnom hmotnoprávnom zákone.

-

Majú menšie procesné oprávnenia a väčšie procesné povinnosti

-

Tretími osobami sú napr. svedkovia, znalci (keď sú prizvaní)

Zákon č. 511/1992 Zb. zavádza legálny pojem daňový subjekt. V konkrétnych daňových zákonoch je
upravený iným spôsobom (konkretizujú ho – daňovník, platiteľ dane, poplatník – v konaní o poplatku...)
Subjekt je podstatnou náležitosťou vzniku daňovoprávneho vzťahu.
Povinným subjektom je ten, kto má povinnosť plniť voči oprávnenému subjektu – prevažne voči štátu.
Zákon č. 511/1992 Zb. zaraďuje medzi daňové subjekty:

-

daňovníka

-

poplatníka

-

platiteľa dane

-

právneho nástupcu fyzickej / právnickej osoby, ktorý je ako subjekt vymedzený osobitnými
predpismi

Daňovník:

-

vymedzený v:

 zákone o dani z príjmov

 zákone o dani z dedičstva, prevodu a prechodu nehnuteľností

 zákone o dani z nehnuteľností

-

zákony o daniach, ktoré sú priamymi daňami => súvisí s priamymi daňami

Platiteľ

-

najmä pri nepriamych daniach

-

zráža predpísanú daň v stanovených termínoch a odvádza ju do príslušného rozpočtu

-

pri dani z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov pôjde o preddavkovo zrazenú daň

Tretie osoby

-

nie sú priamo určené v zákone, vyplývajú z daňového procesu

-

nositelia práv a povinností, ktoré sú ustanovené pre daňové subjekty

-

napr. svedok, znalec, audítor, tlmočník, ručiteľ, správca konkurznej podstaty, predbežný správca
konkurznej podstaty, štátny orgán, obec

Medzi subjektami vznikajú konkrétne procesné práva a povinnosti:

-

úzka spolupráca so správcom dane

-

účastník môže odoprieť svedectvo,

-

má oprávnenie byť zastúpený alebo dať sa zastupovať

Základné procesné povinnosti:
-

súčinnosť (úzka spolupráca)

-

vypovedať ako svedok

Daňové právo – P – VI.

speters@stonline.sk

-

podávať vysvetlenia

-

podávať daňové priznanie

-

zapožičiavať (odovzdávať) potrebné podklady správcovi

Povinnosti priamo vyplývajú z konkrétnych hmotnoprávnych zákonov, ale môžu vyplývať aj zo zákona č.
511/1992 Zb.
Vo vzťahu účastníkov konania môžu vyplynúť aj z osobitných právnych úprav.
Inštitút svedka
Účastník konania na konkrétny úsek daňového konania – určí ho buď správca dane alebo daňový subjekt.
Nemá presne vymedzenú definíciu. Svedecká výpoveď sa považuje ako dôkazný prostriedok v daňovom
konaní. Má nezastúpiteľné miesto, keď je stanovovaná daňová povinnosť na základe poznatkov správcu
dane.
Povinnosť svedčiť sa ukladá subjektu, ktorý správca dane vyzve, že ide o osobu, ktorá má vzťah
k prejednávanému konaniu. Svedecká výpoveď môže byť písomná alebo ústna, vždy musí ísť o priame
svedectvo.
Svedkom môže byť len osoba, ktorá nie je daňovým subjektom
Svedok môže byť len vtedy účastníkom, ak správca dane vie vymedziť, že ide o osobu, ktorá môže
svedeckú výpoveď hodnoverným spôsobom preukázať.
Povinnosti:

-

vypovedať

-

dostaviť sa osobne

-

vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať.

Ak by svedok spôsobil ujmu sám sebe, môže odoprieť výpoveď (rovnako aj blízke osoby). Zákon
o správe daní a poplatkov inak vymedzuje blízke osoby ako občiansky zákonník – v zákone o správe daní
a poplatkov je širší výpočet.
Správca dane musí poučiť svedka o právnych následkoch a dôsledkoch nepravdivého svedectva.
Výpoveď musí byť v súlade so záujmami štátu a nesmie byť porušené služobné príp. štátne tajomstvo.
Vynucovanie výpovede: predvedenie alebo pokuta.
Ďalšie osoby
(musí im byť ich postavenie priznané osobitným zákonom):

-

audítori

-

daňový poradca

-

znalec

-

tlmočník

-

správca konkurznej podstaty

Môžu nimi byť aj právnické osoby, ich povinnosť vystupovať v konaní vyplýva zo zákona č. 511/1992
Zb. (§ 32 zákona – „súčinnosť tretích osôb“ – povinnosti zo zákona pre také právnické osoby, ktoré majú
vzťah k daňovému konaniu – napr. orgány spojov, poisťovne, VšZP, sociálna poisťovňa, banky a peňažné
ústavy, také štátne orgány, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku.).
Ako tretie osoby môžu vystupovať aj súdy, notári a obce.
Na konkrétny úsek daňového konania môžu mať také poznatky, ktoré ovplyvnia možnosť vyberania dane.
Orgány majú aj oznamovaciu povinnosť – napr. notári prostredníctvom súdov musia informovať správcu
dane o skončení dedičského konania.

Spôsobilosť byť účastníkom daňového konania
(mať spôsobilosť na práva a povinnosti)

-

aj spôsobilosť mať procesné práva a procesné povinnosti.

Účastník je procesným pojmom – má aj procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť sa viaže na konkrétne
procesné úkony.
Je jednou z podmienok daňového konania.
Nie každá osoba, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania, má aj spôsobilosť na daňové konanie.
Spôsobilosť byť účastníkom – spôsobilosť nadobúdať procesné práva (povinnosti) stanovené zákonom č.
511/1992 Zb. alebo osobitným predpisom.
Procesná spôsobilosť – osoba má spôsobilosť samostatne konať pred správcom dane – môže vystupovať
takým spôsobom, aby na seba brala práva a záväzky.

Daňové právo – P – VI.

speters@stonline.sk

V rozhodnutí o zbavení osoby spôsobilosti na právne úkony je aj rozsah pozbavenia => zastúpenie osoby.
Procesné zastúpenie – konanie, ktoré v mene konkrétnej osoby bude vykonávať jeho zástupca. Procesné
zastúpenie prichádza do úvahy:

-

keď ide o účastníka, ktorý nemá procesnú spôsobilosť

-

keď existujú prekážky stanovené zákonom, ktoré bránia začať alebo pokračovať v daňovom
konaní (napr. neznámy pobyt...)

-

keď sa účastník daňového konania sám dá procesne zastúpiť (advokát, daňový poradca)

Účel: umožniť, aby určitá osoba robila právne úkony spojené s daňovým konaním za inú osobu z vlastnej
vôle alebo z nedostatku procesnej zodpovednosti.
Zákonný zástupca alebo opatrovník: daňový proces nevylučuje, aby v konkrétnych prípadoch rokoval
(obracal sa) priamo správca dane so zastúpeným, ale musí oboznámiť zástupcu.
Inštitút spoločného zástupcu – keď viac daňových subjektov urobilo spoločné podania a zvolia si
spoločného zástupcu (napr. pri dani z nehnuteľností, keď je viacero spoluvlastníkov). Do termínu podania
daňového priznania musia túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.
Ochrana záujmov zastupovaných – možnosť vylúčenia zo zastupovania – kolízia – neplatí to pri
advokátovi, daňovom poradcovi a komerčnom právnikovi.
Účastníci môžu byť zastupovaní na základe zákona (rozhodnutia) alebo na základe plnomocenstva.
Na základe zákona (rozhodnutia): priamo zákon určuje, kto bude konkrétnu osobu zastupovať a priamo
určí zástupcu pre konanie pred správcom dane – zákonný zástupca, opatrovník, osvojiteľ.
Zákon pozná aj ustanovenie zástupcu správcom dane – aby sa zabránilo prieťahom.
Na základe plnomocenstva: prejav vôle daňového subjektu určiť si svojho zástupcu, ktorý ho v daňovom
konaní bude zastupovať.
Pri plnomocenstve môže subjekt určiť rozsah zastúpenia:

-

všeobecné: ten, kto zastupuje daňový subjekt, zastupuje ho v plnom rozsahu. Dáva sa osobám,
ktoré majú osobitné oprávnenie na zastupovanie (advokáti, komerční právnici, daňoví poradcovia
– z. č. 78/1992 Zb.) Daňový poradca poskytuje zastupovanie vo veciach daní, odvodov, poplatkov
a daňového konania. Všetky tri subjekty majú osobitné podmienky na zastupovanie pred
správcom dane.

-

iba pre niektorý úkon (= jednoduché)

V niektorých prípadoch si môžu odporovať úkony zástupcu a zastúpeného. Správca dane rešpektuje úkon
zastúpeného, ale musí informovať zástupcu.